Potrebujete zmerať tvrdosť vody?

S kvapkami na meranie tvrdosti máte výsledok do minúty.
Jednoduchým kvapkaním reagentu do vzorky vody, stačí odpočítať množstvo pridaných kvapiek, kým testovaná vzorka vody zmení farbu.
Balenie postačí na množstvo testov.

Testovacie kvapky na meranie tvrdosti vody si môžte zakúpiť tu.  Cena je 13,90€.

Stačí Vám orientačný test kvality vody?

Sada na rozbor vody pre ľahké, rýchle a jednoduché stanovenie siedmych základných parametrov vody.
Merané parametre: pH, zásaditosť, chlór, železo, tvrdosť, dusičnany a dusitany.
Testovací prúžok namočíte do vody, počkáte krátky čas uvedený v návode a podľa sfarbenia a porovnávacej tabuľky určíte daný parameter.

Sadu na rozbory vody si môžte zakúpiť tu.  Cena je 18,90€.

S akými škodlivinami vo vode sa môžme stretnúť?

Baktérie sledované v pitnej vode:

Escherichia coli. Limit: max. 0 KTJ/100ml – (KTJ – kolóniu tvoriaca jednotka.) Patria do heterogénnej skupiny spolu s baktériami Citrobakter, Enterobakter a Klebsiela. Vyskytujú sa vo fekáliách človeka a ostatných teplokrvných živočíchov. Vyskytujú sa aj vo vode bohatej na živiny. Majú tendenciu prežívať aj vo vode upravenej chlórovaním a pri poklese chlóru sa pri teplote 35-37°C kultivujú.

Koliformné baktérie Limit: max. 0 KTJ/100ml – Sú variantou vyššie uvedenej skupiny, kultivovanou pri 42-45°C. Ich výskyt svedčí o čerstvom fekálnom znečistení a účinnosti – neúčinnosti dezinfekcie. ( Grécky kolón – trakčník, najhrubšia časť hrubého čreva. Odtiaľ názov koliformné.)

Enterokoky Limit: max. 0 KTJ/100ml – sú tiež fekálne streptokoky považované za spoľahlivý ukazovateľ fekálneho znečistenia (grécky enteron – črevo). Sú tiež indikátorom možného výskytu vírusov, pretože vírusy sú voči chlóru odolné. Na likvidáciu enterokokov sú potrebné vyššie dávky chlóru oproti koliformným baktériám. Kultivujú sa pri 37°C. Výskyt enterokokov je dôkazom závažných hygienických nedostatkov.

Psychrofilné baktérie Limit: max. 200 KTJ/1ml – Ďalší druh mikroorganizmov vyskytujúcich sa vo vode, tzv. vodné baktérie. Kultivujú sa pri 20°C.

Mezofilné baktérie Limit: max. 20 KTJ/1ml – Sú mikroorganizmy, ktorých prirodzeným biotopom sú prírodné vody. Kultivujú sa pri 37°C.

Patogénne baktérie Limit: max. 0 KTJ/100ml – Ich prirodzeným prostredím je krvné a lymfatické riečište človeka a iných teplomilných živočíchov. Z tohoto dôvodu sa v pitnej vode bežne nerozmnožujú a sú citlivé aj na bežnú koncentráciu chlóru. Zo zdravotného hľadiska sú veľmi nebezpečné, môžu spôsobiť závažné ochorenia zažívacieho traktu ako je úplavica a môžu byť príčinou nebezpečných ochorení ako týfus alebo cholera.

V pitnej vode sa teda nesmie objaviť ani jediná baktéria koli, fekálna koliformná baktéria, enterokok či patogénna baktéria!

Najčastejšie zistené nadlimitné organické látky:

Organicky viazaný chlór (OCl). Indikačná hodnota: max. 0,005 mg/l – Tieto chemické látky sú početne zastúpené v zoznamoch prioritných škodlivín mikroznečistenia vody. Patria medzi bezprahové škodliviny, t.j. látky poškodzujúce zdravie v akýchkoľvek dávkach. Jedná sa o karcinogénne, mutagénne (vplyv na potomstvo) látky, ktoré sa do vody pridávajú pri dezinfekcii a v dôsledku chemizácie životného prostredia.

Trihalometány (THM). Limit: max. 100 mg/l – Vznikajú nachlórovaním vody obsahujúcu organické zlúčeniny (napr. odumretý rastlinný a biologický materiál). Jedná sa o karcinogénne a mutagénne látky.

Polychlorované bifenyly (PCB). Limit: max. 50 ng/l – Počet chlórovaných bifenylov je viac ako 200. Ide o látky s výrazne karcinogénnymi, mutagénnymi a toxickými účinkami, ktoré sú verejnosti dostatočne známe.

Trichlórmetán (CHCl3). Limit: max. 30 mg/l – Vzniká pri reakcii chlóru s chloroformom. Vedecké štúdie dokazujú 9% podiel na rakovine močového mechúra a 18% podiel na rakovine hrubého čreva, ktorý spôsobuje konzumácia chlórovanej vody. Je toxický, karcinogénny a mutagénny.
Dichlórdifenyltrichloretan (DDT). Limit: max. 0,001 mg/l – Tento pesticíd je najznámejším príkladom neuváženého používania chemických látok v poľnohospodárskej výrobe. Veľké nadšenie spojené s používaním DDT a jeho schopnosť ničiť hmyz a škodcov si dnes vyberá svoju krutú daň. Bohužiaľ, cez potravinový reťazec sa usadzuje v tukových tkanivách človeka a aj napriek tomu, že je od roku 1974 zakázaný, jeho kolobeh pokračuje. Je známy svojimi karcinogénnymi, mutagénnymi a toxickými účinkami.

Tenzidy aniontové (PAL-A). Limit: max. 0,2 mg/l – Syntetické, organické, povrchovo aktívne látky sú používané ako zložka pracích a čistiacich prostriedkov, plastifikátorov umelých hmôt a mazív. Do vôd sa dostávajú s priemyselnými splaškami, splaškami z domácností, z práčovní a pod.

Ropné látky (NEL). Limit: max. 0,05 mg/l – Nel je pojem zahŕňajúci rozsiahlu skupinu prevažne nepolárnych uhlovodíkov, pochádzajúcich z ropných látok, minerálnych olejov, motorovej nafty, benzínu. Látky skupiny NEL ovplyvňujú aj pach vody. Ropné znečistenie vody dnes dosahuje značnú výšku a vody kde sa NEL nevyskytujú sa u nás nachádzajú zriedkavo.

Polycyklické aromatické uhlovodíky (PAU). Limit: max. 0,04 mg/l – Predstavujú ďalšiu skupinu organických látok. Tieto látky sú dnes súčasťou životného prostredia a vyskytujú sa najmä ako produkty ľudskej činnosti ako : spaľovanie fosílnych palív, prevádzka spalovacích motorov, prevádzka chemických a metalurgických závodov, splašky z asfaltových vozoviek. Sú to aj výluhy z vnútorných ochranných asfaltových náterov vodárenských potrubí. Pri prekročených limitoch sú v pitnej vode nachádzané najmä fluoranten (Fl), benzo(a)pyren (BaP), benzo(b)fluoranten (BbF) a ďalšie zlúčeniny vyznačujúce sa karcinogenitou a toxicitou.

Dusičnany (NO3). Limit: max. 50 mg/l – Hlavný zdroj zvýšeného obsahu dusičnanov je chemizácia poľnohospodárstva, t.j. používanie dusíkatých hnojív a únik fekálií a močoviny do spodných vôd. Hlavné nebezpečenstvo vzniká v zažívacom trakte človeka, kde sa dusitany menia na toxické dusitany a tie sa následne premieňajú na N-nitrosoaminy. Je štatisticky dokázaný zvýšený výskyt rakoviny žalúdka, hrubého čreva a močového mechúra v dôsledku NO3 v pitnej vode. U kojencov spôsobujú anoxiu. 

Ťažké kovy :

Kadmium (Cd) – Jed kumulatívneho charakteru. Žiaduca hodnota: neprítomnosť. Kadmium sa ukladá v pečeni, kostiach a v nadobličkách.

Arzén (As) – Nervový jed kumulatívneho charakteru, podozrivý karcinogén. Hlavný zdroj príjmu: pitná voda. Žiaduca hodnota: neprítomnosť. Arzén sa ukladá v pľúcach, obličkách, v koži, vlasoch, nechtoch.

Olovo (Pb) – Jed kumulatívneho charakteru. Žiaduca hodnota: neprítomnosť. Olovo sa ukladá v kostiach, aorte, obličkách pečeni a v mozgu.

Meď (Cu) – Kov podozrivý z embriotoxických účinkov. Meď sa ukladá v obličkách, pečeni, mozgu, v semenníkoch a srdci.

Ortuť (Hg) – Jed kumulatívneho charakteru s nepriaznivými účinkami na činnosť pohlavných žliaz a ľadvín. Organické formy Hg sú toxickejšie. Žiaduca hodnota: neprítomnosť. Ortuť sa ukladá v štítnej žľaze, obličkách a v mozgovom prívesku.

Berílium (Be) – Vo zvýšených hodnotách sa vyskytuje najmä v priemyselných oblastiach SR v dôsledku priemyslového spadu. Vysoké koncentrácie v spodných vodách sú dôsledkom kyslých dažďov. Je podozrivý karcinogén. Berýlium sa usadzuje v kostiach, zuboch a v pečeni.

Chróm (Cr) – Je podozrivý z toxických a karcinogénnych účinkov. Chróm sa ukladá v kostiach, pečeni, svaloch a v mieche.

Hliník (Al) – Zdroje a príčiny znečistenia sú podobné ako pri Berýliu. Je podozrivý zo vzniku Alzheimerovej choroby. (Mozgové ochorenie.) Hliník sa usadzuje v mozgu, obličkách, vlasoch, v pľúcach a kostiach.

Kyanidy (Cn) – Kyanidy sa používajú v metalurgii pri pokovovaní, do pitných vôd sa dostávajú priemyslovými odpadovými vodami. Patria do skupiny nervových jedov. Majú vplyv na činnosť štítnej žľazy.

Ďalšie látky vyskytujúce sa vo vode :

Železo (Fe). Limit 0,2 mg/l. Železo je bežnou súčasťou spodných vôd. Nadlimitné množstvá poškodzujú pečeň, slezinu a krvotvorbu. Svojim pôsobením tieto orgány poškodzuje.
Reakcia vody (pH). Limit: 6,5-9,5. Ide o číselné vyjadrenie kyslosti (0-7) alebo zásaditosti (7-14) vody. Za bežných okolností nemá nedodržanie vyhlášky o desatiny pH zdravotný vplyv.

Mangán (Mn). Limit 0,05 mg/l. Mangán sa často vyskytuje spolu s železom. Ukladá sa v obličkách, pečeni a v slinivke brušnej.

Chloridy (Cl). Limit: 100 mg/l. Sú bežnou súčasťou prírodných vôd. K nárastu koncentrácie CL prichádza pri vodárenskej úprave. Môžu ukazovať na vyššie fekálne znečistenie vody.

Rozpustené látky (RL). Limit 1000 mg/l. Jedná sa o celkovú mineralizáciu. Za optimálnu sa považuje koncentrácia okolo 500 mg/l.

Sírany (SO4 2-). Limit: 250 mg/l. Vyššia koncentrácia SO4 2- spolu s horčíkom (Mg) pôsobí na tráviace ústrojenstvo. Takáto voda „preháňa“.

CHSK-Mn. Limit: 3 mg/l. Určujú množstvo organických látok, ide o chemický indikátor fekálneho znečistenia.

Zákal. Limit: 5 ZF (formazinových jednotiek). Je spôsobený časticami organického a anorganického pôvodu, ktoré nie sú schopné usadzovať sa. Takáto vo voda je na pitie hygienicky nevhodná .

Farba – Pach – Chuť. Doporučuje sa prijateľná pre odberateľa.

Tvrdosť. Na jej základe sa stanovuje tvrdosť vody. 0-20 mg/l – mäkká voda, 20-60 mg/l – nízko tvrdá voda, 60-120 mg/l – stredne tvrdá voda, 120-180 mg/l – tvrdá voda, 180 a viac mg/l – veľmi tvrdá (minerálna voda).

Stránka rozbory vody je vo výstavbe.